reklama

Afrika a ako som to tam videl ja

V predchádzajúcom článku som písal o svadbe v Afrike. Teraz budem pokračovať v písaní o Afrike, ale z iného pohľadu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Cesta do Kapského mesta začala vo Viedni, odkiaľ sme leteli do Frankfurtu. Po približne 2 hodinovom čakaní sme nasadli do lietadla smer Cape town. Čakal nás cca 11 hodinový let a vzdialenosť okolo 9500 km. Keďže rodičia sedeli spolu, ja som s napätím očakával, kto si ku mne prisadne. A dlho som ani nemusel čakať. Prisadla si teta možno tak okolo 55-ky. Všimla si, že mám oblečené tričko s nápisom South Africa. Nasledovala nejaká veta v afrikánštine, ktorej som vôbec nerozumel. No keď som nič neodpovedal, tak teta v zápätí pochopila, že som obyčajný tuctový turista, ktorý nosí žlté tričko aby zaujal. A moje výhliadky na konverzáciu sa rozplynuli rýchlo ako gáfor, pretože teta po anglicky nevedela. Ťažkú hlavu som si z toho nerobil, aj tak vačšinu casu som prespal.

Po prílete na medzinárodné letisko v Kapskom meste som opäť pochopil, že obliecť si tričko s nápisom South Africa nebol mojich lepších nápadov. Colník na mňa začal rozprávať po afrikánsky. Mierne rozospatý som nechápal čo odo mňa chce. Potom keď som zitil, že na mňa hovorí akousi podivnou angličtinou, som konečne pochopil čo odo mňa žiada - spiatočnú letenku. Na druhej strane, ten colník ak by si domyslel, že prišiel medzinárodný let, mohol hneď žačať hovoriť po anglicky a nemusel som tam čakať jak idiot. V tom momente mi to bolo jedno, jediné čo som chcel, bola posteľ. Ako sme však išli z letiska po diaľnici, všimol som si getá, čo boli popri ceste. V prvom momente mi to pripadalo ako nejaká
rezervácia pre černochov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Geto
Geto 



Geto ohradené plotom, domy (teda neviem či sa to dá nazvať domami) pozliepané z hoci čoho. Prirovnal by som to k osadám ako Dobrá vôla a pod. Elektriku ťahali pravdepodobne na čierno zo stlpov elektrického vedenia. To bolo prvé čo som si hneď všimol. Akože keď mi to hneď padlo do očí tak nemohol som to prehliadnúť. Po zvítaní sa so švagrovými rodičmi som konečne si mohol ísť ľahnút do postele.

Nakoniec som dospával ešte tri dni. Až keď som sa vždy zobudil okolo obeda, mohli sme robiť výlety po okolí. Počasie nám síce moc neprialo, ale napriek tomu sme sa boli pozrieť v prírodnej rezervácii, na miestnej pláži. Samozrejme že sme nemohli obísť ani trh, z čoho som bol vážne vo vytržení lebo tak ako každý chlap "milujem" nákupy. Pred víkendom nasledovali ešte nejak vybavovačky a podobné záležitosti, aby všetko na svadbe klaplo tak ako má. Svadba sa vydarila perfektne. Lenže v nedeľu som sa zobudil s takou bolesťou hlavy, že som myslel že mi ju roztrhne. Hlboko som sa zamyslel, že predsa toho vína som moc nepopil, tak prečo ma tak bolí hlava. Nakoniec som sa uspokojil s odpoveďou, že asi to víno bolo silnejšie než pijem obyčajne. Ale keď ma hlava neprestávala bolieť už ani večer, no tak som skonštatoval, že opica to nebude. Cítil som, že na mňa niečo lezie. Keďže žiadna černoška to nebola, tak som pochopil že to bude nejaká choroba. A tak som preležal, prespal, presedel na záchode a prejedol sa úžasných diétnych dobrôt až kým sme nemali odletieť. A práve keď bolo pekne teplo a mohol som sa opaľovať, som sa triasol od zimi v horúčkach. Napriek tomu som však stihol ešte ísť na Stolovú horu. Nedá sa mi nepriznať, ťažko sa mi to síce hovorí, ale vyviezol som sa tam lanovkou. Aj by som si to vyšlapal sám, ale z tej choroby som bol odrovnaný, takže som bol nútený sa vyviezť. Ale ten pohľad stál zato. Nádhera. Kapské mesto podomnou jednoducho krása. Príroda, oceán, hory na okolo úplná fantázia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu



Za desať dní čo som tam bol, som sa spoznal s rôznymi ľuďmi. Väčšinou pozitívne spoznania. Už len predavačka v obchode mala úsmev na perách, v pohode sa bavila, žiadny výraz, ktorý keď zbadáte mate pokazený celý deň. Na svadbe ani nehovorím. Milí ľudia, naozaj. Zvedaví, vypytovali sa na Slovensko, zaujímali sa čo robíme a tak. Vôbec som necítil nijakú faloš, práve naopak sa mi zdali úprimní. Zaujala ma jedna vec. Na svadbe sme boli štyria Slováci. Samozrejme, že po afrikánsky neviem, preto sme sa nejako ani nebavili s ostatnými. Hoci vedia všetci po anglicky jazyková bariéra bola značná a nemohol som prekladať rodičom na každom kroku. No a vo chvíli keď som sa s rodičmi bavil, prisadla si švagrova teta a hovorí:"Idem sa za vami porozprávať. Vidím vás, že tu sedíte len vy traja a bolo mi vás ľúto, tak idem na kus reči." Bolo na nej vidieť, že to myslí úprimne. A to a mi na tých ľuďoch páčilo. Taká vlastnosť ako závisť, ktorá síce na Slovensku akože "neexistuje", som tam nevidel. Práve naopak, boli dobrosrdeční, nemám na nich vážne nič zlého, čo by som na nich povedal.

Na záver poviem len stručne. Ľudia sú tam v pohode, príroda úžasná a niekedy v budúcnosti by som sa tam rád vrátil.

Lukáš Svoboda

Lukáš Svoboda

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

autor studuje na UTB v Zline. Rad si pocuvne dobru hudbu a precita dobru knihu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáŠportMoje názory

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu