reklama

Ryanair, Stansted a moje skúsenosti s nimi

Včera som sa vrátil z Anglicka. Lepšie povedané, takmer som neodletel.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Ako z názvu vyplýva, letel som zo Stansted-u leteckou spoločnosťou Ryanair smer Brno. Nebola to moja prvá cesta lietadlom. Našli sme si číslo check-inu, postavili sa do rady. Pani pri priehradke to išlo veľmi pomaly, ale napriek tomu sme sa dostali na rad. Podávam jej pasy. Následne sa ma pýta či mám confirmation number. Čo som až po treťom raze pochopil, čo vlastne odo mňa žiada. Keďže pracuje na medzinárodnom letisku, jej angličtina by mala byť na úrovni a nie výslovnosť ako v krčme pri pive. Odpovedal som záporne. Na to mi vrátila pasy a arogantne mi povedala, aby som si išiel láskavo zistiť confirmation number. Doteraz neviem načo im je toto číslo. Osobne si myslím, že ak mám pas a číslo pasu, tak je to bez problémov. Vyhľadá si v zozname pasažierov a nie je čo riešiť. Zaujimavá je aj skutočnosť, že pri lete do UK v Brne toto číslo vôbec nepýtali. A mám taký dojem, že to nepýtali ani pri
mojej ceste do Afriky a to som letel cez podstatne väčšie letiská podstatne kvalitnejšími leteckými spoločnosťami. Vychádza mi z toho šikana cestujúcich a neochota danej pracovníčky. Takže sme odišli od check-inu zistiť čísla, a tak začala "zábava". Vyťahujem notebook s úmyslom pripojenia sa na internet, lebo travel itinerary mám v mailovej pošte. Na moju radosť sa mi v system tray ukázalo pripojenie na wifinu. Lenže moja radosť bola príliš skorá. Spustil som Mozillu, naťukal stránku mailboxu a nič. Vrátilo mi homepage nastavenú pre wifinu. Potom som zistil, že na letiskový internet sa môžu pripojiť ľudia, čo majú účet a heslo k 1 z 5 poskytovateľov internetu v UK. Takže sme žhavili dráty medzi Slovenskom a UK. Medzitým, som však išiel pohľadať zákaznícke centrum Ryanairu. Pri pohľade na zástup ľudí, ma prešla chuť čakať, ale aj fakt, že do zatvorenia check-inu chýbalo asi 20 minút. Našťastie otec aj sestra poslal číslo a opäť sme sa postavili na koniec radu. Odbavení sme boli 12:55. Po osobnej prehliadke sme však museli utekať cez celú letiskovú halu k bráne, ktorá sa zatvárala za 5 minút. Nakoniec sme však všetko stihli a odleteli domov.

Týmto sme však sestre a otcovi uštedrili nemalé nervy, čo ma mrzí. Je pravda, že mohli sme mať vytlačený travel itinerary. Ten sme však mali, lenže mama mala problémy s pasom pri vstupe do UK, kde musela ukázať doklad o letenke, ktorý si jedna osoba na pasovom čiernej pleti, tým nechcem však urážať čiernych, zobrala tento travel itinerary a nevrátila. Mohli sme si ho opäť vytlačiť. Súhlasím. Lenže ak sme ho aj nemali, nevidím dôvod, prečo nás nemohla vyhľadať v zozname. Či je to nejaký ochranný prvok, neviem, ale keď v Brne ho nevyžadovali ťažko povedať. Samotný prístup pani, bol veľmi neochotný, celé mi to príde, že chcela si niečo dokázať. Zotrieť nás. Ďalšia vec - internet. Ako som už napísal, prístup žiadny. Verejný internet bol, lenže za poplatok a beznádejne obsadený. To už tak malé letisko ako je Bratislava má prístup na internet!! Bez nejakých prihlasovaní a hesiel. A to by som teda nečakal. Ale už je to za nami.

Lukáš Svoboda

Lukáš Svoboda

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

autor studuje na UTB v Zline. Rad si pocuvne dobru hudbu a precita dobru knihu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáŠportMoje názory

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu